Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica, Štart, Skalnaté pleso, Skalnatá chata, Zamkovského chata, Hrebienok, Starý Smokovec
Ráno prvým vlakom smerujem do Popradu, odkiaľ prestupujem na spoj do Tatranskej Lomnice. Vystupujem na stanici a pokračujem ku Grandhotelu Praha presne tak, ako som si to včera zisťoval. Pre istotu som si do mobilu stiahol aj turistickú mapu celej Skalnatej doliny a okolia. S počasím to vôbec nevyzerá dobre. Slnko sa ukáže len málokedy a vo vyšších polohách je nebo úplne sivé a zatiahnuté. Za necelú hodinku po širokej a vychodenej ceste som na Štarte. Na Skalnaté pleso je odtiaľ po zelenej trase 1 hodina a 40 minút letným časom. Najťažšia cesta ma ešte len čaká.
Skoro každým krokom sa zabáram do stále hlbšieho snehu, viditeľnosť je asi 30 metrov a sneží. Aspoň, že je úplné bezvetrie, lebo inak by som to asi nezvládol. Výstup bol dosť ťažký a namáhavý, išiel som s veľkým batohom na chrbte a trvalo mi to asi o hodinu dlhšie oproti letnému času.
Akoby zázrakom sa tesne pod Skalnatým plesom ukáže kúsok modrého neba a v pozadí Lomnický štít. Počasie sa mení neskutočne rýchlo. Prichádzam ku lavičkám pri reštaurácii a otvára sa mi panoráma slnkom zaliatého Lomnického štítu. O 2 minúty neskôr si kvôli hmle ledva vidím pod nohy. Idem dnu, dávam si čaj, chvíľu posedím a idem foťiť okolie Skalnatého plesa (1751 m.n.m.).
Je 14:30, najvyšší čas ísť. Slnko o chvíľu zapadne. Ľudia pri lanovke sa opaľujú na lehátkach, prechádzam popri nich na asi 5 minút vzdialenú Skalnatú chatu. Ďalej už len po červenej traverzom cez lavínový svah do Malej Studenej doliny na Zamkovského chatu. Hneď na začiatku cesty stretávam dvoch Čechov a pýtam sa na vzdialenosť a obtiažnosť cesty. Chvíľu sa rozprávame aj o včerajšom lavínovom nešťastí, pri ktorom zasypalo dvoch turistov z Čiech. Cesta je pomerne vychodená, počasie je krásne, vietor vôbec nefúka a tak pokračujem ďalej. Po necelej hodine vidím v diaľke snehové mračná, ale to už som len pár minút od chaty.
Podvečer prichádzam na Zamkovského chatu (1475 m.n.m.) a som milo prekvapený útulným prostredím a domácou atmosférou. Idem si kúpiť čaj a prekračujem spiaceho psa zmotaného do klbka na zemi. Sadám si ku turistovi, ktorý práve prichádza z Téryho chaty a vymieňame si dnešné zážitky. Vedel by som tu sedieť ešte dlho, ale je 16:30 a vonku skoro tma. Neskôr pri ceste lesom už úplná. Šťastie, že som si so sebou vzal aj čelovku.
Pri Rainerovej chate sú vymodelované zo snehu všeliaké postavičky ako nosič, medveď a dokonca aj celý Betlehem. Naposledy vyberám statív na pár fotiek a už celkom unavený pokračujem sám cez les popri Vodopádoch Studeného potoka na Hrebienok a po širokej zamrznutej neosvetlenej ceste pre autá, kde za celý čas neprešlo ani jedno, až dole do Starého Smokovca. Kupujem lístok do Košíc s prestupom v Poprade a o 19:10 konečne sedím vo vyhriatom vlaku domov.
